Back to news

KLINGERKA po získaní právoplatného územného rozhodnutia začala s výstavbou

Klingerka_panoramatic

KLINGERKA prinesie život do územia bývalej priemyselnej oblasti pri Prístavnej ulici v bratislavskom Ružinove. Projekt už disponuje právoplatným územným rozhodnutím a v týchto dňoch sa začalo s prípravnými prácami. Tie sa budú v nadchádzajúcich mesiacoch zameriavať najmä na dôkladné vyčistenie územia. Od zverejnenia prvých návrhov KLINGERKY prešla zásadnejšou zmenou najmä fasáda objektov, ktorá je v novom návrhu jednoznačným odkazom na históriu spracovania juty v niekdajšej fabrike. Developer projektu, ktorým je spoločnosť JTRE, sa od začiatku venoval detailnému spracovaniu dispozícií bytov, pri ktorých zúročil všetky skúsenosti z doteraz realizovaných rezidenčných projektov. KLINGERKA sa stretla s mimoriadnym záujmom kupujúcich a do dnešného dňa je predaných už viac ako 65 % bytov.

KLINGERKA dopĺňa a rozvíja súbor vznikajúcich stavieb nového centra v blízkosti historického jadra Bratislavy. Cieľom plánovanej výstavby je pokračovať v modernom charaktere vznikajúcej zóny, ktorá sa začala výstavbou  EUROVEA a následne súborov PANORAMA CITY a SKY PARK.

KLINGERKA je navrhnutá ako koncept dvoch budov – bytovej veže a administratívneho objektu, ktoré prepája parkovací dom s 580 parkovacími miestami a ďalších približne 100 parkovacích státí je umiestnených na teréne. Občianska vybavenosť bude sústredená v parteri oboch objektov. Prirodzenou dominantou KLINGERKY bude 35-poschodová rezidenčná veža, ktorá sa stane v čase realizácie najvyššou obytnou budovou na Slovensku.

Veľká časť pozemku je určená pre verejný park, ktorý má ambíciu byť „srdcom“ a centrálnym verejným priestorom celej zóny (vymedzenej ulicami Košická, Mlynské Nivy, Votrubova, Prístavná). Má slúžiť ako priestor pre relaxáciu nielen samotných obyvateľov KLINGERKY ale aj širokého okolia, predovšetkým pre obyvateľov tzv. Klingerovej kolónie. Park je veľmi dôležitým prvkom pri tvorbe kvalitného mestského prostredia a umožňuje ideálny „hmotový“ prechod od plánovanej zástavby voči existujúcim rodinným domom. Samozrejmosťou bude rozsiahla zelená strecha na parkovacom dome.

Prepracovaná fasáda pripomenie históriu územia

Inšpirácia jutou ako produktom fabriky, ktorá sa tu nachádzala v 19. storočí, od základu zmenila pôvodne navrhovaný vzhľad fasády. Architekti použili jednoduchý tkaný vzor juty, ktorý určil raster fasády projektu. Kancelárska budova bude mať tmavší odtieň a rezidenčná veža bude svetlejšia.

Základom pri stavbe na brownfieldoch je dôkladné vyčistenie a príprava územia

Urbanistický vývoj Bratislavy túto kedysi priemyselnú lokalitu, ktorá sa nachádzala na periférii mesta, prirodzene začlenil takmer do jeho centra. Bratislava v tomto kopíruje vývoj iných európskych a svetových metropol, kde tieto lokality postupne zahusťujú mestský priestor.  Veľká pozornosť aj časový úsek prípravných prác bude preto venovaný dekontaminácii a vyčisteniu pozemku niekdajšieho priemyselného areálu. „Ako developer už máme skúsenosť s výstavbou v blízkej lokalite a k odstraňovaniu týchto environmentálnych záťaží pristupujeme veľmi zodpovedne,“ hovorí Pavel Pelikán z JTRE. „Najbližšie mesiace budeme pracovať na dekontaminácii znečistenej zeminy, čo budeme realizovať v spolupráci s renomovanou firmou EBA.“  

 

Z HISTÓRIE ÚZEMIA

Klingerka, továreň na výrobu ľanového, konopného a jutového tovaru, začala písať svoju históriu v roku 1888, kedy sa o jej vznik pričinil rakúsky podnikateľ Henrich Klinger. Vyrábali sa v nej tapety, koženka, voskové plátno či nepremokavé vrecia. Súčasťou továrne na spracovanie juty bola farbiareň a budova, v ktorej sa vykonávala impregnácia a leštenie materiálu. V roku 1897 rozšírila Klingerka svoju výrobu o plachtovinu, vojenský výstroj, kožené a stanové plátna, hadice, impregnované látky a rôzne prípravné látky pre továrne na obuv a textil. Kvalita ich výrobkov bola vynikajúca, o čom svedčia viaceré ocenenia, ktoré si priniesli predstavitelia fabriky z viacerých výstav.                                                                                                                                                                 

Koncom 19. storočia, v období rozvoja priemyslu v Bratislave, začali fabriky riešiť aj otázku bývania svojich zamestnancov. Zamestnanci textilnej továrne Klingerka mohli využiť ubytovanie v bytových domoch postavených v roku 1894 na Plátenníckej, Súkenníckej a Valchárskej ulici. Z bytových domov a rodinných domov vznikol uzavretý priestor so zeleňou. Pracovníci továrne ju mohli v tejto štvrti nazývanej „Klingerova kolónia“ využívať aj na záhradky. Byty zamestnancov pozostávali z predsiene, toalety, kuchyne a izby. Väčšinou boli bez kúpeľne, pretože sa pracovníci sprchovali vo fabrike. Okrem týchto domov patrili do kolónie aj rodinné domčeky na Alešovej, Čipkárskej a Gusevovej ulici, ktoré by sme tam našli aj dnes.